Objatie Matky Zeme

Pri početných potulkách po lese či divokých lúkach a dôstojných horách, sa každý z nás  stáva ich súčasťou. Hoci milujeme aj mesto, stále viac nás láka pokoj a sila prírody. Nie je tu nikto, len my a poletujúce vtáky, motýle, takmer neviditeľný hmyz v tráve, plno kvetov, voňavá zem, potôčiky a jazierka, košaté krásavice korún stromov, vôňa zeme. Ticho vyhráva najrôznejšie zvuky. Sú tu tajné zákutia, v ktorých sa môžeme úplne stratiť a nikomu nechýbame. Hlava po chvíľke prestane prehrávať mentálne scenáre a srdce nehlučne pradie od slasti spočinutia v pokoji. Nerobíme nič, iba dýchame, a len sa otvoríme celej tejto úžasnej nádhere vonku i vnútri.  Prestávajú byť viditeľné akékoľvek rozdiely. Myšlienky sa strácajú a roztápajú sa na bielom papieri ticha ako neviditeľný atrament. Zvyčajne nám stačí dvadsať minút, no čím dlhšie, tým lepšie. Keď sa z vychádzky vrátime aj do najrušnejšieho prostredia, nesieme si v sebe hlboký pokoj, ktorý registrujú i ostatní a v lepšom prípade sa naň trochu preladia. Usmievame sa, lebo si kúsok z lesa nesieme so sebou všade, kam sa pohneme. 22. apríl je Medzinárodným dňom Zeme. Oslávme ho jedným z nasledujúcich spôsobov alebo hoci aj všetkými. Je len na nás, aké prepojenie s prírodou si vyberieme. Každý z nich funguje úžasne ako očista pre našu myseľ a ako prírodná nabíjačka energie.

Hojivá sila stromov
Stromy nielenže čistia vzduch a zem, sú aj akýmisi nebeskými anténami, ktoré spájajú nebo so zemou. Nemusíme byť žiadni spirituálni experti, ani oficiálni liečitelia na to, aby sme precítili ich silu a neuveriteľne uzdravujúci potenciál. Len si spomeňme na letné tropické horúčavy posledných rokov. Bez klimatizácie sa v bytoch nedalo existovať, utekali sme do hôr, do parkov a k vode. Tu mal vzduch vždy o pár stupňov nižšiu teplotu. Majestátne duby či hojivé borovice sú odpradávna miesta, pri ktorých si ľudia stavali svoje prístrešky či budovali chrámy, lebo vnímali silu miesta. Stromy nás sprchujú kyslíkom a sú neuveriteľnou oporou a spoločníkmi. Ich hlboké korene nám pomáhajú spojiť sa so zemou a napríklad cez energetické centrá v našich chodidlách sa nabíjame a harmonizujeme a uzemňujeme. Čistota a voľnosť, ktorú v lese pociťujeme, ho menia na energetický palác. Vstupujeme doň so svojimi starosťami, boliestkami a trápeniami, a odchádzame z neho pokojní a šťastní.
Cvičenie
Objímanie stromu: Kým pristúpime ku stromu, zastavme sa v jeho blízkosti a nalaďme sa naň. Vnútorne ho oslovme a poprosme o jeho liečivú energiu. Potom k nemu s láskou pristúpme a objímme ho. Je to výborné napríklad keď sa cítime sami a chýba nám blízky človek. Strom nikam neodíde. Rastie veľa rokov a všeličo už videl. Neposudzuje nás, ani od nás nič nechce na výmenu.
Meditácia pod stromom: Posaďme sa v blízkosti jeho kmeňa. Uvoľnime sa a dýchajme. Nechajme všetky myšlienky akoby odtiecť do zeme. Nebojme sa, zem si s nimi ľahko poradí. Niekedy sa môže stať, že sa my sami zosúladíme s energiou stromu natoľko, že budeme mať pocit akoby sme boli v jeho vnútri. Je to úžasný zážitok a prináša skutočnú múdrosť. Každý strom má inú energiu. Intuitívne sa od neho môžeme veľa naučiť. Stačí počúvať srdcom. Vyskúšajme.

Vodná hladina
Staré kultúry si vodu vážili ako nositeľku života, lebo ňou naozaj je. Nielen voda, ktorú pijeme a pri troche šťastia nie je znečistená chemikáliami zo životného prostredia, no najmä voda ako element. Kedykoľvek sa človek posadí k jazeru, potoku, k vodopádu či len stojí a díva sa do nekonečných obzorov oceánu, veľmi rýchlo sa uvoľní a upokojí. Len si spomeňme na pocit, keď sme prvýkrát stále na pláži pri mori a vošli sme doň najskôr po kolená. Rytmus spenených vĺn, zvuk ich narážania na breh a pri návrate zvuk drobných kamienkov, ktoré nesie vlna so sebou, funguje osviežujúco okamžite a je zadarmo. Budhistickí mnísi zvyknú sedávať dokonca za vodopádom, lebo je to ako rýchlovýťah do centra sily v nás. Chorí sa nabíjajú mocou, ktorú im žiadne lieky nedokážu skutočne poskytnúť: žiadna chémia, iba sila padajúcej vody narážajúcej na skaly, zvuk, pri ktorom sa automaticky dostávame do meditácie, ani o tom nemusíme vedieť.
Cvičenie
Prúd cez telo: Nechajme vodopád, v imaginácii alebo naozaj, aby nás osprchoval od hlavy cez naše telo a nohami nechajme odísť vodu preč. Vyplaví z nás neželané nečistoty a obsahy, ktoré pre nás nie sú dobré.
Zvuk plynúcej vody: Posaďme sa niekde vo svojej izbe a pustime si nahrávky dažďa či mora. Nič si nepredstavujeme, len sa otvoríme a počúvame. Funguje to úžasne. Už po pár minútach sa budeme cítiť zrelaxovaní a nabití pozitivitou.

Pohľad na východ a západ slnka
Slnko bolo v histórii uznávané ako božstvo najmä v Egypte, no mnohé iné kultúry poznali jeho magnetizmus a mali k nemu hlbokú úctu. V Indii sa dokonca trénovaní jogíni dívajú priamo do slnka bez slnečných okuliarov a dosahujú vďaka tomu mimoriadne energetické pokroky. Pozor, neradíme nikomu, aby to skúšal. Je to cvičenie, ktoré môžu praktikovať iba iniciovaní nasledovníci konkrétnej spirituálnej praxe. O liečivej sile slnka nemusíme špeciálne hovoriť. Prospieva priaznivo napríklad pri reumatických chorobách, jeho žiarenie je zdrojom vitamínu D, ktorý sa tak často spomína počas pandémie pre jeho vplyv na našu imunitu. Slnko môže byť nositeľ života alebo jeho ničiteľ kvôli svojej nepopierateľnej spaľujúcej žiare.
Cvičenie
Slnečný kúpeľ: Otočme sa tvárou k východu slnka a nechajme nádherné, jemné a hrejivé lúče nežne skĺzať po našom tele. Energiu slnka môžeme pustiť do svojho tela, ducha a duchovného srdca. Pozor, bez úsilia. Ak potrebujeme, poprosme o silu. Napríklad o silu uzdraviť sa, o pokoru, o silu rozlišovania a múdrosti. Robme to iba vtedy, ak sa v nás takáto modlitba vynorí spontánne, jemne, s úctou. So slnkom sa nezahráva. Neodporúčame robiť žiadne praxe vyčítané z kníh bez vedenia učiteľa alebo bez predchádzajúcich skúseností.

Hviezdnatá nočná obloha
Nie je na nebi iba pre milencov a pútnikov, ktorí sa orientujú podľa Severky. Ukazuje nám, akí sme v porovnaní s vesmírom miniatúrni. Často zabúdame zdvihnúť hlavu a pozrieť sa hore. Dnešný svet je taký uponáhľaný, že to niekedy vyzerá, akoby ľudia úplne zabudli na fakt, že sme iba na jednej s nespočetných planét v univerze.
Cvičenie
Pohľad nahor, do šírosti nočnej oblohy, s hviezdami, mesiacom, do hlbokej tmavomodrej tíšiny, je prastarý spôsob, ktorým sa spájame s vesmírom. Uvedomujeme si, akí sme nepodstatní a maličkí. Keby sme sa na seba pozerali z inej planéty, vôbec by sme nevedeli objaviť miesto, na ktorom sa nachádzame. Možno nám takáto perspektíva pomôže pochopiť, že ego a to, čo si myslíme, že sme, všetka tá falošná dôležitosť, v skutočnosti neexistuje. Učíme sa tak skutočnej pokore a vďačnosti.

Nekonečné pláne
Otvorený priestor je kdekoľvek na svete úchvatný zážitok. Je to akoby sme sa prvýkrát skutočne nadýchli a vydýchli. Možno preto mnohí hľadajú dovolenkové ubytovanie „s výhľadom“, ktorý doma nad počítačom nemajú. Mystici chodievali na púšť, lebo tu bolo také ticho, ako je hádam iba v nebi. Nedozierne duny bez človiečika v okolí boli najlepším prostriedkom na odstránenie vnútorných blokád a čistenie nielen mysle, ale celého energetického systému od všetkého, čo nepatrí k zdraviu a rovnováhe.
Cvičenie
Keď stojíme na mieste s vyhliadkou a panorámou, prirodzene sa myseľ zastaví. Nemusíme sa ani pokúšať meditovať. Stačí len vyliezť na nejaký vrchol a s rozostretým pohľadom nechať, nech sa deje, čo sa má – akoby automaticky prichádza zvnútornenie, ticho a láska.

Zem, na ktorej stojíme
Berieme ju ako samozrejmosť. Prírodné národy, ktoré ešte kde-tu akoby zázrakom prežívajú, sú so zemou spojené priamo. Väčšinu času chodia bosí. Nerozmýšľajú nad tým, či sa majú uzemniť a ako mentálne zapúšťať do pôdy korene, aby boli stabilní. Sú kvetmi Zeme. Neničia to, čo im prináša obživu. Naopak, ctia si ju, lebo ona je tá, ktorá dáva život. Nielen šamani a jasnovidci či liečitelia vedia, že Zem je naozaj živá bytosť, v ktorej jadre je ukryté tajomstvo života.
Cvičenie
Stačí sa posadiť s vyrovnanou chrbticou a uvoľniť sa. Dýchame prirodzene, nevyvíjame žiadne úsilie. Necháme, aby sa napätie rozpustilo do priestoru. Každým výdychom naberáme čistú energiu zo zeme a každým výdychom vraciame energiu naspäť do zeme. Nebojme sa, práve zem pod nami je schopná akékoľvek obsahy spracovať, rozpustiť a premeniť ich na niečo krásne. Napríklad kvet.

Ako obnoviť harmóniu
* Komunikujme s prírodou. Je to jednoduché. Ak ju nedokážeme vnímať priamo, skúsme sa na ňu vedome naladiť a iba prijímať. Obdarí nás skutočnou múdrosťou a takou láskou, že v mysli nezostanú žiadne sebecké motívy. Ak nedokážeme ani to, lebo naša senzitivita a empatia je stále ešte zablokovaná mysľou, skúsme si predstaviť, že je naše srdce. Nikto z nás predsa nechce, aby vyzeralo ako skladisko zhrdzavených zbraní, otrávených zvyškov jedla, plné plastov a mŕtvych zvierat. Chceme, aby bolo naše srdce jemné, milujúce, čisté a otvorené. Aby žiarilo láskou, ktorou je.
* Priznajme si pravdu. Ťažké? Tvrdá pravda o nás? V tom prípade je načase zmeniť to, ako žijeme. To, čo robíme životnému prostrediu, robíme sebe, svojim deťom a vnúčatám, ktoré sa ešte len narodia. Kam budeme chodiť na prechádzky, ak vyrúbeme všetky stromy? Čo budeme jesť, keď otrávime pôdu chemikáliami? Budeme dýchať chémiu namiesto vzduchu a chodiť po svete v plynových maskách?
Zastavme sa:
1. Recyklujme všetko, čo sa dá.
2. Ak tvoríme odpad, trieďme ho.
3. Nakupujme organické potraviny podľa možnosti bez obalov.
4. Začnime chodiť pešo alebo sa bicyklujme.
5. Podporujme zelené technológie.
6. Nejedzme zvieratá, vyskúšajme vegánsku, či aspoň vegetariánsku stravu. Budeme nielen zdravší a šťastnejší, ale značným spôsobom tak pomôžeme oživeniu pastvín, ktoré sa rýchlo menia na púšť.
7. Vysádzajme stromy namiesto ich vyrubovania. Produkujú čistý kyslík, sú naším útočiskom v páľavách, pomáhajú zemi nevysychať, sú domovom zvierat a biosystémov.

Úcta a ochrana
Elementy prírody, pokiaľ sú ponechané osamote a bez zásahov ľudskej činnosti, fungujú v dokonalej harmónii a vo vzájomnom súlade. Deštrukcia je v prírode taká samozrejmá ako obnova a zrodenie života, a preto nie je prekážkou, ani nie je ničím obmedzená. Len ľudstvo sa po stáročia domnievalo, že prírodu možno spútať a podmaniť si, v horšom prípade drancovať a ničiť ju. To, čo sme za posledné storočie dokázali zdevastovať, je často nenávratne zničené. Globálne otepľovanie nie je už iba fantáziou či predpoveďou vedcov, ktorým sa mnohí politici a finanční magnáti smiali do tváre, a o ktorom sa deti kedysi učili v školách. Dnes je žiaľ, realitou, ktorú stále podceňujeme a čo je horšie, popierame.
Sila zeme a jej prejavu, prírodných živlov, však funguje na úplne iných princípoch, ktoré sú mimo technologických vynálezov alebo biologických a genetických mutácií, ktoré len ďalej porušujú prirodzenú rovnováhu všetkého prirodzeného. Pokiaľ nezačne doslova každý človek meniť svoje postoje a správanie k životnému prostrediu, nemusíme sa dožiť polovice storočia. Milujme sami seba. Potom milujeme naozaj aj iných. A naša planéta prežije vtedy, keď na nej budú žiť milujúci ľudia namiesto egoistov.
Želám nám veľa pokory a odvahy.
Monika Švehlová

Viac článkov o tom, ako žiť v súlade s prírodou nájdete v aprílovom čísle mesačníka Balans TU.  

Vyskúšajte naše čisto prírodné kozmetické produkty, vyberte si TU.