„Buď ako voda,“ hovorí starý majster bojových umení svojmu žiakovi a veľmi dobre vie prečo. Voda je živel, ktorý nič nezastaví. Dokáže obísť prekážku a vytvoriť si kdekoľvek nové koryto. Skrátka tečie všade tam, kde je to možné. Zároveň vytvára nečakané príležitosti na milióny zázrakov, ktoré sú nepredvídateľné, nekontrolovateľné, a preto úžasné.
Človek si myslí, že dokáže všetko, čo sa mu zachce, ale je to naozaj pravda? Do istej miery áno. Slávny výrok, ktorý nás nabáda naplniť svoje sny, má svoje oprávnenie. Jediné, čo nás pri tom dokáže zastaviť sme iba my sami. Naše myšlienky a naše postoje vytvárajú realitu, v ktorej sa pohybujeme. Preto sa toľko ľudí obrátilo k joge, zdravej strave, meditáciám a podobne. Väčšina z nich si totiž uvedomila, akú silu má myšlienka. Rozhodli sa naučiť sa s mysľou pracovať tak, aby nám slúžila namiesto toho, že nám vytvára negatívny rámec pre život.
Oslobodenie od starých programov
Každý z nás sa narodil s určitým potenciálom na vývoj, ale aj s určitým vopred daným množstvom takzvaných prekážok, ktorým budeme čeliť, a ktoré máme prekonať. Ak sa nám to darí, vyvíjame sa. No i v prípade zlyhávaní a opätovných omylov sa neustále učíme. Rovnaké situácie sa budú opakovať dovtedy, kým pochopíme, čo sa z nich máme naučiť. Len čo sa to stane, prijmeme veci také, aké sú. Vtedy sa stará informácia v našom vedomí okamžite rozpustí. Ani nevieme ako, oslobodíme sa od starého programu.
Slobodná voľba je naozaj slobodná
Vyberáme si, čo si do svojho života privolávame, či už sa nám to páči alebo nie. Vyberáme si skutočne iba my sami, ale to neznamená, že aj dostaneme, o čo žiadame. Tam fungujú aj ďalšie kozmické zákony. Nie nadarmo sa napríklad budhisti často zmieňujú o karme, teda súhrne výsledkov našich prechádzajúcich postojov, činností a myšlienok. Nemusíme veriť na karmu, to ani nie je podstatné. Dôležité je to, ako reagujeme na výzvu či každodennú realitu. Aj tí najsilnejší ľudia chápu, že ak nedokážeme niečo zmeniť, máme to prijať a ak nejde ani to, zostáva modlitba ako vynikajúca vnútorná očista a cestička k Bohu v nás.
Tajomstvo prijatia
Prijať život taký, aký je, neznamená, že zaujmeme polohu mŕtveho chrobáka a strčíme hlavu do piesku. Neznamená to ani, že si necháme skákať po hlave, alebo že sa necháme manipulovať. To vôbec nie.
Ťažkosti sú darom z neba
Často môže byť naše obmedzujúce naprogramovanie nevedomé alebo podvedomé a zdá sa nám, že naň nemáme dosah. Nech už to znie akokoľvek čudne, sú veľkými darmi. Povedú nás do bodu, keď si dovolíme jednoducho iba byť, takí, akí sme bez toho, aby sme cítili potrebu napĺňať očakávania iných ľudí a snažiť sa zapadnúť do noriem, ktoré vytvoril niekto neznámy a zvyčajne poriadne dávno. Keď si dovolíme byť sami sebou, dýchame vnútornú slobodu, ku ktorej nič viac nepotrebujeme. Plynieme so životom spôsobom, ktorý je prirodzený, bez úsilia, pokojne. A toto je najväčší zázrak na svete. Je to elixír života a tajné posolstvo dávnych učení, ku ktorým máme v súčasnej dobe našťastie už voľný prístup. Stačí sa zastaviť, uvoľniť sa, nadýchnuť sa a vydýchnuť a začať vnímať krásu nielen naokolo, ale najmä v nás. Je to luxus, ktorý je zadarmo. Zistíme, že stará vyrezávaná truhlica plná pokladov, ku ktorej sme odrazu našli zaprášený kľúč, bola po celý čas odomknutá, len sme o tom nevedeli. Časti sa v takýchto momentoch ľudia rozosmejú, lebo si uvedomia absurditu toho celého, alebo sa rozplačú a uvoľnia tak zo seba starú energetickú informáciu. Liečenie nemusí prebiehať dlho, môže a často aj býva otázkou jediného okamihu. Vtedy je to krásne a ľudia začnú zvnútra žiariť. Lebo šťastie nie je otázkou splnených túžob, ale ukrýva sa za nimi. Tam, kde je iba sloboda, pokoj a láska.
Keď konečne naberieme odvahu, po všetkých výhrach a prehrách, bohatstve i chudobe, šťastí a smútkoch, uvedomíme si, že poklad bol vždy tu, nepoškvrnený a čistý. Hovoríme, že sme znovuobjavili samých seba. Dá sa vôbec túžiť po niečom inom? Veď načo nám je drahý moderný dom, štyri autá, nadnárodná firma, tučné konto v banke, ak nemôžeme v noci spávať a kvári nás vlastné svedomie? Načo nám je toto všetko, ak sú naše myšlienky náš najväčší, a v podstate jediný, nepriateľ?
Čo sa deje, keď sa bránime a bojujeme
Namiesto toho, aby sme splynuli s energiou a využili ju v náš prospech, silu a rozvoj, odporom vytvárame spätný náraz energie, ktorou sme na veci tlačili. Vráti sa nám späť s rovnakou intenzitou, niekedy aj silnejšie. Zraňuje nás to, cítime sa ublížení, nešťastní, oslabení a v depresii. V takýchto chvíľach sa bránime a hľadáme vinníka. Vždy je za to zodpovedný niekto iný. Zabudli sme pritom na naše vlastné činy a myšlienky, ktorými sme súčasnú situáciu vytvorili my sami. Nevieme to prijať? Znamená to, že v nás vzniká odpor, rezistencia, a je v protipóle k pozícii prijatia. Takto vzniká napätie, pri ktorom stačí malá iskra a oheň zachváti všetko, vnútri i vonku. Požiar sa zastaví až vtedy, keď sa nazhromaždená energetická informácia úplne vybije. Niekedy nám však do života vstúpi milosť. Zázraky sa naozaj dejú. Dejú sa tým, ktorí v ne veria. Nie nadarmo sa vraví, že viera uzdravuje. Čomu veríme, to si aj vytvárame.
Plynúť s rytmom prírody
Je to asi tá najprirodzenejšia vec na svete. Lenže keďže sa neustále snažíme meniť chod sveta, vytvárame odpor. Takýto umelý odpor nás potom nenesie vpred, ale naopak, brzdí nás. Vytvára totiž napätie namiesto uvoľnenia, a boj namiesto pokoja.
Keď sú ľudia zahnaní do kúta alebo sa cítia ohrození, začnú útočiť, bránia sa, stávajú sa mentálne, emocionálne dokonca aj fyzicky agresívni. To je samozrejme zaručená cesta do pasce, z ktorej sa už nemusíme dostať. Môže nás stiahnuť na nízku úroveň, v ktorej energeticky chytáme tie najnižšie informácie: sú tu pudy, chtíče, hnev, lakomosť, závisť a tak ďalej. Nikto tu nechce zostať ani chvíľu. A je to dobre, lebo toto miesto nie je hodné našej pozornosti. Treba sa zastaviť, uvedomiť si, že toto nie sme my, že sú to iba negatívne myšlienky, a odvrátiť našu pozornosť od úrovní, do ktorých nechceme ísť, ani v nich zostať. Máme sa vrátiť do svojho centra, teda do čistého srdca nevinnosti a pokoja.
Známi velikáni nenásilia, Mahátmá Gándhí, Martin Luther King či Nelson Mandela, preskúmali mnohé cestičky k slobode. Pochopili, že odplácať rovnaké rovnakým iba posilňuje násilie a prináša nešťastie. Ich metóda nenásilia bol aj tak v podstate jediný spôsob, akým mohli čeliť brutálnej presile. Zachránilo to celé generácie národov, no najmä, ukázalo silu ahinsy, zo sanskrtu nenásilia, na ktoré treba mať skutočne obrovskú silu a odvahu. Dokázali si zachovať pokoj a dôverovali vnútornej sile a hlasu ľudskosti. Hovorili životu áno namiesto toho, aby s ním bojovali. Vzbúrili sa danému status quo, no urobili to pokojne.
Právo na zdravý a šťastný život predsa nepodlieha žiadnym pravidlám, jednoducho tu je pre každého a vždy. Ak ho niekto skúša potláčať alebo nerešpektovať, vytvára silu, ktorá odporuje životu samotnému a skôr či neskôr sa obráti proti nemu.
Dalajláma, známy tibetský budhista, hovorí, že ak nemôžeme svojho nepriateľa poraziť, máme ho objať. Vtedy na nás nemôže útočiť...
Výhody prijatia toho, čo je:
- Hovorme áno namiesto nie. Tým, že hovoríme áno, otvárame sa. Ak hovoríme nie, vytvárame prekážku. Vyskúšajme v praxi.
- Nebojujme. Vždy sa totiž niekto zraní, vnútorne či fyzicky. Neubližovanie je cnostná cesta každého človeka, lebo v skutočnosti nechceme nikoho zraniť. Ak áno, tak len preto, lebo sme sami zranení a ešte sme si neodpustili.
- Počúvajme, nekričme. Keď počúvame, prejaví sa naša intuícia. Ona jediná nás vedie na správne miesta a k správnym rozhodnutiam. Ak však kričíme, nepočujeme nielen ju, ale ani druhého človeka. Znamená to koniec komunikácie a hovoríme tomu prehra.
- Ďakujme. Hovorme životu ďakujem za všetko, za dobré a za zlé tiež. Lebo keď nás okolnosti prinútia klesnúť na kolená a skloniť hlavu, dostávame práve od života lekciu o pokore.
- Pozorujme. Ak sa s vecami a myšlienkami nestotožňujeme, ale ich len pozorujeme, zachovávame si vnútorný priestor, v ktorom sa nič prevratné nedeje. Je tu len prázdno plné pokoja a harmónie.
Najväčšou výhrou v živote je slobodné a čisté srdce. Ono rozpráva rečou bez slov. Prejavuje sa úsmevom na tvári a pokojom, ktorý okolo seba šírime. V skutočnosti je to aj tak jediný spôsob ako pomôcť iným. Pomôžme najskôr sami sebe, potom si nebudeme stáť v ceste. Znamená to povedať životu áno a prestať sa konečne báť.
Sme v bezpečí, všetko je v poriadku. Áno, všetko je v poriadku.
Monika Švehlová
Túžite vo svojom živote podporiť lásku, hojnosť a šťastie? Vyberte si z týchto náramkov, ktoré sme Vás vyrobili s láskou:
Ochrana a harmónia
Viac podobných článkov nájdete v októbrovom čísle mesačníka BALANS, ktorý je práve v predaji v PNS stánkoch.
Komentáre